Obdobie 3000 rokov pred naším letopočtom prinášalo prvé lampy slúžiace pre účely svietenia v obydliach ľudí. Materiálom k výrobe lampy bola predovšetkým keramika. Podobné tvary olejových lámp používali Rímania a Gréci. V Ríme sa používali najčastejšie ploché kahany, ich vrchná časť bola zdobená plastickými motívmi športových zápasov, mytologickými výjavmi, pohľadmi do remeselných dielní alebo erotickými prvkami.
Na ploché kahany používali v antike honosnejšie materiály, hlavne bronz, slonovinu a sklo. Lampy často vlastnili bohatšie rodiny, ktoré používali kahany v dômyselných zostavách v podobe zavesenia z niekoľkých kahanov na stojany alebo lustre. Existovali už aj lustre s niekoľkými desiatkami kahanov a misiek. Knôt olejovej lampy sa o mnoho rokov neskôr stal vzorom pre nové svietidlo - sviečku.
Kúsok slnka v sklenenej banke
Novinku v svietení sprevádzalo od začiatku ohováranie. Lékari upozorňovali na vznik očných chorôb pri svietení žiarovkou. Anglické dámy sa sťažovali, že ich koža vyzerá v elektrickom svetle blede. Ďalší vyvolávali strach z črepín pri rozbití sklenenej banky žiarovky. To všetko rozvoju žiarovky neprospievalo.
Edison alebo Göbel?
Prvé rozsvietenie žiarovky sa viaže k roku 1879, kedy žiarovka svietila 40 hodín. V školách sa často dozviete, že vynálezcom žiarovky nie je nikto iný ako Thomas Alva Edison. Za prvého vynálezcu žiarovky, ale považujeme nemeckého hodinára Heinricha Göbela žijúceho v USA. Jeho žiarovka v podobe voňavkového flakóna s bambusovým vláknom svietila už v roku 1854 až 220 hodín pri meranom svetelnom výkone 1 lm/W. Na tú dobu to byl zázrak, keďže T. A. Edison o 25 rokov neskôr dosiahol len 100 hodín elektrického svetla. Göbela experimentovanie finančne vyčerpalo, a preto nemohol prihlásiť svoj objav k patentovaniu. Peniaze, slabý prúd Voltových stĺpov aj neznalosť angličtiny mu zabránili vhodne komerčne využiť "svietiace voňavky".
Nedávna história vývoja žiaroviek
Ešte v 40. rokoch dvadsiateho storočia existovalo mnoho domácností, ktoré si nemohli dovoliť luxus elektrického svetla a používali petrolejové lampy. V 40. rokoch 20 storočia sa upravuje výkon a zmenšuje sa tvar žiarovky, tie sa osádzajú päticou, ktorá prispela k rozvoju osvetlenia v podobe lámp a lustrov.Za svetlo budúcnosti bolo považované studené výbojové svetlo. Nastupovali halogénové a xenónové žiarovky. A doba LED žiaroviek prišla na prelome tisícročí. V súčasnosti sú LED žiarovky najlepším možným svetelným zdrojom. Sú lacné, úsporné, majú dlhú životnosť. Kam sa ale vývoj bude uberať a čím budeme svietiť v budúcnosti, to čas ešte len ukáže.